TRADÍCIE V OBCI TRSTÍN

RUŽOVÁ SLÁVNOSŤ

Jedinečnou svojráznou zvláštnosťou nádašského Hájička bola tzv. ružová slávnosť. Pre zaujímavosť jej stanovy predkladáme dnešnému pokoleniu na rozjímanie. Túto slávnosť založil horlivý duchovný otec Nádašanov – dekan-farár Imrich Štvrtecký r. 1837. Na nej brali účasť v svätodušný pondelok nielen farníci Nádašania a Bíňovčania, ale i široké okolie. Priebeh slávnosti určil jej zakladateľ takto:

archiv013„Istá a nepochybná vec, je, píše zakladateľ, že od mvravného a čnostlivého života, statočného a poriadneho sa chovania a obcovania paneniek, svobodných dievok mnoho a najviac aj čnostlivý, poriadny, mravný, statočný život mládencov, svobodných chlapcov závisí. Lebo keď svobodná dievka svobodného mládenca v nesvedčný čas, t.j. neskoro na noc do domu svojho nepustí, cez čas, a mnohokrát cez celú noc (ako u mnohých obyčaj je) u seba nezadrží, – taký na silu, na moc do jej domu sa vtisnúť a cez celú noc v ňom zotrvávať prinútený byť nemôže. – Aby teda mravy, ktoré času nášho, ó žalosť! u svobodných dievok dosť, až mnoho nakazené vidíme, – aby obcovanie ich poriadnejšie, čnostlivejšie bolo, aby, rozpamätajúc sa na svoj panenský stav, po nociach (čo na statočné panenky sa nesvedčí), po hostincoch, páleniciach na pohoršenie ľuďom sa nenatriasaly, s frajermi po celú noc nepostávaly: – umiernil som si s pomocou božskou nasledujúci spôsob ustanoviť a tak rečeno k povzbudzovaniu k mravom a poriadnemu životu pre svobodné dievky v mojej farnosti učiniť, a každoročite, dokiaľ Nádaš Nádašom bude, jestli fundácia táto prospech a úžitok mať bude, konať a opakovať.
1. Každá v Nádaši a v Bínovcach prebývajúca svobodná dievka, ktorá rodičov vo farnosti nádašskej má, a každá tiež svobodná dievka, ktorá ustavičných sedem rokov v Nádaši alebo v Bínovcach slúži, a skrze lósy, t.j. väčší počet farníkov mojich ako najmravnejšia a najčnostlivejšia uznaná a vyvolená bude, dostane 100 zl. K tomu ale potrebné je:
2. Aby taká panenka úplne 17 rokov mala, a viacej ako 25 rokov stará nebola. A sice neprehliadajúc na bohatstvo, alebo hodnosť, alebo službu rodičov.

3. K tomu treba je, aby taká panenka vždycky bohabojný život viedla, skrze svoje statočné, čnostlivé a poriadne obcovanie a nepoškvrnený život od druhých sa delila, svojim rodičom, gazdom, vrchnosti duchovnej, svetskej česť a poslušnosť preukazovala. Pri službách božích, pri vynaučovaní kresťanskom s pobožnosťou prítomná bola. Katechizmus náležite vedela. Každému človekovi česť, dobré slová dala. Slovom, ktorá vo všetkom svojom činení a konaní taký život vedie. Jako na statočnú a čnostlivú panenku viesť prislúcha.
Preto 4. Všetky tie svobodné panenky, ktoré skrze svoje previnenie v zlej povesti sú, tie, ktoré sú lenivé, darobné, vyzývavé, ľahkomyseľné, ktoré druhých pomlúvajú, klebety roznášajú, vadia sa, mená dávajú, škaredé reči, nehanebné pesničky spievajú, ktoré po zvonení na klakanie pri muzike v hostinci, na pálenici tancujú, bár len sa dívajú, nech je to na hody, na Katarínu, alebo na koniec fašangov, alebo po jarmokoch tancujú, alebo ktoré v zime po deviatej, v lete po desiatej hodine frajerov do domu púšťajú, alebo po týchto hodinách z domu nevyženú, alebo ktoré podozrivé obcovanie so svojimi frajermi majú, alebo ktoré k službám božským, na katechismus nechodia, alebo lenive chodia, ktoré v kostole, na procesiách neporiadne sa držia, šuškajú, druhé v pobožnosti mýlia a zabavujú. Jako aj tie, ktoré nejakú vadu na tele svojom majú, od Boha chybou navštívené sú, napr, slepé, hluché, krivé, hrbaté, alebo inú chybu, ktorá by im do stavu manželského vstúpiť prekážku činila, všetky tieto tú odplatu dostať nemôžu. Týmto nezakazuje sa statočnej panenke pri muzike až do zvonenia na kľakanie sotrvávať. Aj frajera do domu svojho pustiť môže, ale na ten čas, ktorý hore predpísaný je, z domu vyprevadiť ho musí. Aby však toto moje urídenie a ustanovenie tým lepší prospech obsiahlo, aby tá odplata, ktorú jedna vyvolená panenka obdrží, bola všetkým druhým na povrbudenie, vzaly si z nej príklad a v čnostlivom živote ju aj iné nasledovaly, s nasledujúcou slávnosťou každoročite vykonávať sa bude a slávnosť táto bude sa volať: ružová slávnosť, a panna vyvolená bude sa menovať ružová panna.
1. za deň ružovej slávnosti ustanovujem svätodušný pondelok, alebo jestli by v ten deň bol čas nepríjemný, hneď nasledujúcu nedeľu sv. Trojice. Vždykcy ôsmymi dňami vopred oznámi sa táto slávnosť v kostole, aby všetci tí, ktorí voliť právo majú, pri dome sa zdržovali, lebo ten, ktorý prítomný nebude, druhého na svoje miesto poslať nemôže.
2. V pondelok svätodušný odpoludnia, keď sa odzozváňa, sídu sa všetci do hrubého kostola. Kňaz v pluviáli ide k oltáru. Chór spieva antifónu, po ktorej kňaz intonuje „Repleti sunt“ etc. A pomodlí sa modlitbu. Tu pristúpi jeden od p. farára jakožto mravný a čnostlivý dobrého držania mládenec, ktorému podá p. farár ružový veniec na červenej hodvábnej poduške. Potom všetok ľud povstane a bude sa pobierať von z kostola na processiu do horného kostolíka, a speváci začnú spievať pesničku“Čnosť je klenót najkrásnejší“. Tá sa spieva až hore do kostolíka prídu. Najprv pôjde mládež mužského pohlavia pod zástavami, potom starší chlapi, za nimi mladé panenky a pred týmito ponesie ten mládenec ružový veniec, potom budú nasledovať ženy. Všetky svobodné panenky pôjdu prostovlasé, čistotne oblečené. Príduc do Hájička, zostanú všetci vonku proti dverám vežovým stát, a potom kľaknúc budú spievať: „Príď o Bože, Duchu sv.“ Po dokonanej tej pesničke prečíta p. farár hlasom silným mená troch panien vypísaných a predloží ich mená tým, ktorí voliť budú, Za svojho živobytia zadržujem si právo tie tri čnostné panny vypísať sám. Po mojej smrti však ustanovujem, aby každý budúci p. farár vždycky kandidáciu so všetkými úradskými. t.j. s notáriusom, rychtárom a prísažnými robil a to síce dvoma dňami pred ružovou slávnosťou.
3. Voliť budú všetci obyvatelia nádašskí mužského pohlavia, keď bude rad na Nádašanoch, bínovskí, keď bude rad (každý tretí rok) na Bínovčanoch – a síce všetci tí, ktorí domy svoje majú, a páni alebo gazdovia v dome sú: gruntovné panstvo, officieri, organista, árendátori, jágri, juhási, mlynári viery kresť, katolíckej. Druhej viery nebudú voliť. A voliť nemôže len jeden z každého domu, gazda.Vdova, ktorá má svobodného syna, otcovia alebo bratia, ktorých dcéry alebo sestry sú kandidované, voliť nemôžu.
4. Voľba vykonávať sa bude nasledujúcim spôsobom: Všetok ľud bude stáť vonku predo dvermi kostola. Do kostola vojdú len: panstvo, pp. Farári a iní znamenití hostia. Tam budú prostred kostolíka tri truhličky zamknuté a na tých truhličkách napísané budú mená tých troch predložených panien. Lósy svoje najprv dá panstvo prítomné, potom p. farár, p. kaplán, organista, notár, potom príde rychtár, prísažní, – a títo všetci zostanú v kostolíku, aby boli svedkami, že žiadna falošnosť sa tu nedeje. Potom p. notár – (teraz organista)- pri dverách stojacií bude povolávať menom jednoho každého a taký vojde do kostolíka, dostane guľku a tú do tej truhličky hodí, ktorú pannu podľa svojho svedomia za čnostlivejšiu uznáva a drží. Keď všetci lósy svoje odovzdali, truhličky zamknuté vynesú sa von z kostolíka a pred všetkým ľuďom sa otvoria, lósy jednej každej sa prečítajú a v ktorej truhličke najviacej lósov bude, tá panenka je väčšinou lósov vyvolená.
5. Tá vyvolená panna predstúpi a na kolená kľaknúc obsiahne ružový veniec na hlavu, ktorý jej druhé panenky pripnú. Tento veniec jej na hlavu položí vždycky naslávnejší pán, ktorý bude prítomný, alebo p. farár. Pri tomto kladení venca všetok ľud bude spievať pieseň: „ O veniec krásny, spanilý.“ Tento veniec si zadrží a keď chce, pri všetkých slávnosťach ho nosiť môže, pri sobáši však musí ho mať na hlave. Potom na stolíku tam prichystanom vyčitajú sa jej peniaze 100 zl., ktoré ona do rúk rychtárskych odovzdá, aby v truhle obecnej (teraz požičiavajú sa na úroky) dotiaľ schované boly, dokiaľ sa nevydá. Jestli ale taká panenka až do 28. roku by sa nevydala, alebo vydať sa vôle nemala, tak sa jej peniaze odovzdajú, jestli cez celý čas jej chovanie je dobré a príkladné. Ktorá však sa vydá, tej hneď po sobáši rychtár alebo p. farár tých 100 zl. Odovzdá. Zatiaľ ale dostane len písmo, že v obecnej truhle alebo u p. farára má 100 zl.
6. Jestli by ale dve alebo všetky tri panenky rovnaký počet lósov dostaly, také dve alebo všetky tri zase medzi sebou lósy ťahť budú, a ktorá vytiahne, tá dostane 100 zl. Tie však dve, ktoré boly predložené, nie však vyvolené, na rok zase môžu byť kandidované, jestli mravy ich ináč boly dobré. – Po dokonanej tejto ceremonii všetok ľud zase v poriadku s processiou pljde do farského kostola, kde bude požehnanie.
7. Poneváč počet tých, ktorí voliť právo majú, je najväčši sedliakov, chalupníkov a títo, vždycky radšej by sedliacke a chalupnícke dcéry volili, než druhé, a tak dcéry pp. oficierov, árendátorov, remeselníkov, služobné dievky, bár aj najčnostlivejšie, nikdy by vyvolené neboly – preto ustanovujem nasledujúci poriadok: Dva roky budú sa kandidovať samé sedliacke, chalupnícke panenky nádašské. Tretí rok samé sedliacke, chalulpnícke panenky bínovské. Štvrtý rok budú sa kandidovať dcéry pp. officierov, organistu, gruntových pánov, jestli páni k tomu privolia, jágrov, mlynárov, remeselníkov, a všetky iné, ktoré medzi sedliakov nepatria a čnostlive a mravne sa chovajú, a síce jako z nádašských tak i bínovských panenky tento štvrtý rok aj Nádašania všetci, aj Bínovčania všetci voliť budú. Podobne na piaty rok budú sa kandidovať ako v Nádaši tak aj v Bínovcach v službe 7 rokov zostávajúce panenky, ktoré 7 rokov poctive a čnostlive v týchto osadách obcovaly, aj toho času zase obidve obce, z obidvoch obcí kandidované dievčence voliť budú. Jestli len z jednej obce, tak tá obec bude voliť, z ktorej kandidovať sa budú panenky. – Šiesty rok zase sa započne v Nádaši, a tak vždy ďalej.
8. Jestli by ale taká vyvolená pozatým sa nazdávala, že majúc písmo od tých 100 zl. Už môže jakýkoľvek život viesť, jestli by bola rozpustilých mravov, kázne, katechismus zanedbávala, v zapovedané časy pri muzike zostávala, v nedovolený čas frajerov do domu púšťala, alebo lenivá, neposlušná bola, alebo s druhými sa vadila, mená škaredé dávala, jakokoľvek väčší výstupok urobila: taká nebude hodna tých 100 zl,. Lebo skrze svoje zlé chovanie ich nezaslúžila. – Všetky také žaloby prezre p. farár, svedkov vypočuje, úradských povolá k sebe, jej chyby im predloží, a keď ju všetci za nehodnú uznajú, p. farár ľudu oznámi, že tá vyvolená nezostala vždykcy čnostlivá, preto že tú odmenu nezaslúži, a peniaze sa jej nevydajú. A tých 100 zl., ktoré dostať mala, zostanú na rok, tak aby na rok dve dostaly, ktoré najviacej lósov mať budú.
9. Keby Boh takú vyvolenú, prv než sa vydá, k sebe povolal, t.j. keby v panenskom stave odumrela, rodičia jej alebo priatelia nemajú právo na tých 100 zl. Na pohrab jej dá sa z tých 100 zl. 20 zl., aby ju rodičia statočne pochovať mohli, Ružový veniec sa jej položí na truhlu. Ostatných 80 zl. Zostane na rok pre druhú vyvolenú. T.j. prvá dostane prvých 100 zl. Z fundácie, druhá, ktorá menej lósov mať bude, 80 zl. A táto bude mať povinnosť na hrobe tej zomrelej ružový koreň zasadiť a vždycky udržovať.
10. Slávnosť túto vykonávať chcem len jedine ku cti a chvále božej, k rozmnoženiu čnosti a dobrých mravov, aby chudobné čnostné panny, ktoré pre chudobu svoju často zanedbané bývajú, tým skorej cieľ svoj dosiahly a sa vydaly. Jestli by ale toto moje urídenie žiadneho osohu neprinieslo, že by so stránky svobodných dievok žiadna premena v mravoch sa nestalo, že by o nič lepšie, čnostnejšie sa nestaly, alebo nejaké smiechy a reči darobné z tejto svätej veci robily, fundáciu túto zanechám.
Na zmienený teda cieľ skladám 2000 zl. Keby nejaká vrchnosť základinu túto na iný cieľ chcela obrátiť, splnomocňujem svojich príbuzných, aby si tie peniaze vzali a v svoj prospech ich použili.“

Škoda, že táto slávnosť medzi časom zakapala. To bol ozaj ten najkrajší spôsob účinnej mariánskej úcty: pretekanie sa v hrdinskej čnosti panenstva. Či by nebolo treba najmä dnes túto jedinečnú slávnosť obnoviť? Roku 1923 pričinením horlivého duchovného otca vdp. Vendelína Krištúfeka, Hájiček dostáva definitívny ráz pútnického miestečka novopostavenou Kalváriou. Roku 1924 je Hájiček znútra i zvonku obnovený.
Neľútostná víchrica zlostnými zubami zahryzla aj do tohto, nám tak milého kostolíka v Hájičku, poškodila mnohé štácie krížovej cesty. Obetavosťou našich farníkov i veľkodušných pútnikov zo širokého okolia odstraňujeme stopy vojny a dúfame, že v dohľadnom čase budeme môcť dať aj okoliu pútnického kostolíka zodpovednú úpravu.
I na tomto mieste vyslovujeme naše želanie? Nech Matka Božia Nádašská zvrúcni našu vieru a privedie nás všetkých, čo k Nej tak ochotne putujeme, vždy bližšie ku Svojmu Synovi – k Bohu, ktorému tak oddane cez celý život slúžila. – Ostaňme verní duchu a odkazu našich predkov, ktorí nám zaštepili do sŕdc nevšednú lásku k Sedembolestnej, a zverili nás pod Jej ochranu!

(vdp. Andrej Ďuriš – „Hájiček“ , vydal SSV v Trnave v roku 1945)