DYCHOVÁ HUDBA LESANKA

Zastúpenie muzikantov v dychovej hudbe súčasnosti

Klarinety: Milan Číž, František Suchán, Vladimír Fandel, Oto Ormandy, Zuzana Tureková; Krídlovky: Jozef Ormandy, Katka Kučerová, Patrik Pinkas, Viliam Kučera; Tenory: Ľuboš Belica, Milan Olšovský, Ľubomír Pinkas, Peter Kučera; Sprievodné trúbky: Štefan Hirner, Ondrej Turek; B-bas: Pavol Turek; Bicie: Jozef Pinkas; Speváčky: Silvia Kövérová, Helena Kumančíková

Činnosť dychovej hudby v súčasnosti

Ako sme spomínali už na začiatku, najdôležitejšie je vyučovanie mladých muzikantov. Niektorí z nich začali navštevovať hudobnú školu. To bolo pre našu hudbu veľkým prínosom, lebo mladí ľudia získavali hudobné vzdelanie na vysokej úrovni. ĽŠU v Trnave pod vedením pánov učiteľov Jána Hrčku, Milana Kuzmu, Petra Bunčeka absolvovali Peter Kučera, Rastislav Suchan, Vladimír Fandel, absolventami Ľudového konzervatória a Konzervatória v Bratislave sú Rastislav Suchan a Jozef Ormandy. Dokonca jeden z našich odchovancov, Rastislav Suchan, je absolventom VŠMU v hre na trúbku. V súčasnosti pôsobí v orchestri Slovenskej filharmónie v Bratislave a v orchestri Bratislava Hot Serenaders. Veľmi talentovanou hudobníčkou je aj Katka Kučerová. Niekoľko rokov pôsobila v tanečnej hudobnej skupine v zahraničí, ovláda hru na troch hudobných nástrojoch.

S vyučovaním na trstínskej pôde sa začalo postupne. Bola to práca, ktorá si vyžadovala veľa trpezlivosti a zanietenosti pre dobrú vec na strane žiakov i učiteľa. Musím povedať, že si veľmi vážim mladých ľudí, ktorí vydržali. Ich usilovnosť a pôsobenie v kapele mi vždy boli najkrajšou odmenou. Sú to: Dámy: Kristína Kabarcová, Katarína Kučerová a Zuzana Tureková (absolventka ZUŠ) Páni: Pavol Turek, Milan Olšovský, Peter Suchán, Branislav Kotásek, Miroslav Počuch, Peter Kučera, ktorý pôsobil vo vojenskej posádkovej
hudbe, ďalej Ľubomír Pinkas, Martin Pobjecký, Patrik Pinkas, Roman Svrček, Roman Kabarec, Peter Lipták, Andrej Kudrna, Pavol Lipták, Branislav Kotásek, Peter Suchán, Ľuboš Belica-Smoleničan, tiež absolvent hudobnej školy, Jozef Pinkas, ktorý sa priženil do Trstína.
Pán Ján Suchan, starý otec R. Suchana, bol posledným zo zakladajúcich muzikantov, pôsobil na poste prvej krídlovky v ostatných rokoch spoločne s týmito mladými muzikantmi. Zomrel v roku 2003 vo veku 91 rokov. Celá dychová hudba ho na jeho poslednej ceste dôstojne a s úctou odprevadila.
V súčasnosti hrávame skladby z notových materiálov rôznych skladateľov. Veľkým prínosom bolo oslovenie speváčok z Bohdanoviec, ktoré hosťujú v dychovej hudbe niekoľko rokov.
Do budúcnosti by sme si spoločne želali, aby naša dychová hudba pokračovala v tradíciách, ktoré sú jej vlastné už osem desaťročí.
Aby dychová hudba znela slávnostnými fanfárami v Božom chráme, v prírode, aj na pôde inštitúcií, ktoré patria ku kultúre národa. Aby sme boli s Vami, milí Trstínčania a všetci naši priaznivci, keď sa budete veseliť a radovať, keď budete smútiť, pri všetkých významných udalostiach v našej obci a jej okolí. Chceme Vás, naši rodáci, dôstojne reprezentovať pri všetkých príležitostiach. Súčasne Vás i v budúcnosti prosíme o Vašu priazeň a podporu.

Viliam Kučera – kapelník

Kapelníci dychovej hudby

Vojtech Indrichovič (1928-1948)
Oliver Kurinec (1948-1988)
Viliam Kučera (od r. 1988 )

HISTÓRIA

Pred rokom 1928  existovali  v Trstíne „pod krídlami“ dvoch telovýchovných jednôt, TJ Orol a TJ Sokol, dve hudobné skupiny, orolská a sokolská. Obidve skupiny z rôznych príčin (pokročilý vek, zaneprázdnenosť a pod.) v tomto období speli k zániku. Na ich ruinách sa vybudovala  nová dychovka.

Zo spomienok p. Róberta Cíbika, kronikára
Dychová hudba v Trstíne bola založená v roku 1928. Hudobníci sa schádzali v hostinci na rohu, kde mali vyhradenú jednu miestnosť na „školu“. Po večeroch sa tam učili a nacvičovali. Zakladajúcimi členmi dychovky boli:

Vojtech Indrichovič – trúbka (1. kapelník), Vojtech Kurinec – klarinet es, Alfonz Suchán – trúbka, Vendelín Daniš – trúbka, Cyril Indrišek – trúbka, Ján Suchán – prvá krídlovka, Dominik Opalek – trúbka, Faustín Machala – trúbka, Rudolf Petrovič – basfligórna, Karol Suchán – klarinet b, Vincent Vajsábel – klarinet b, Ján Machala – klarinet es, Martin Fridrich – basfligórna, Ján Cíbik – basfligórna, Viktor Polakovič  – bas, Augustín Indrišek – veľký bubon, Jozef Herák – malý bubon, Rudolf Poturnay – džinále, Štefan Indrišek st. – bas, Ján Drobný – trúbka, František Indrichovič – trombón, Oliver Kurinec – barytón, Karol Jakubec – krídlovka a Štefan Daniš – bicie.

Po rozpadnutí sokolskej hudby prešli niektorí jej členovia do novozaloženej, ale to už bolo v neskorších rokoch. Zakladateľom dychovky a učiteľom trstínskych hudobníkov bol pán Slávo Čechovič z Cífera. Tento obetavý človek vždy v dohodnutom čase pricestoval do Trstína a trávil tu s nimi dlhé hodiny. Členovia hudby ho zasa na oplátku jeden po druhom stravovali, starali sa o neho. Členovia hudby nedostávali nijakú finančnú odmenu. Vtedajší farár Vendelín Krištúfek poskytol finančné prostriedky na zakúpenie hudobných nástrojov. Keď hudba zarobila nejaké peniaze po dedine na 1. mája, fašiangy a pod., tak peniaze po častiach vracali a hudobné nástroje ostali každému. Na ostatných akciách, cirkevných aj obecných, sa zúčastňovali zdarma, len za občerstvenie. Hudba účinkovala pri všetkých cirkevných slávnostiach – procesia Božieho Tela, Božského Srdca, Vzkriesenie. Na veľké sviatky ako Vianoce, Nový rok, Veľká noc, hody dychovka vždy sprevádzala slávnostnú sv. omšu. Tiež pri prvom sv. prijímaní detí, pri birmovkách a iných cirkevných sviatkoch. Každoročne v prvú májovú nedeľu Trstínčania putovali pešo do Šaštína, samozrejme s hudbou. Okrem toho v letných mesiacoch bývali procesie k niektorým svätým, ktorí mali v obci alebo v okolí sochu – sv. Ján, sv. Vendelín, sv. Florián. Na svätodušný pondelok hrala hudba v Hájičku. Do Hájička sa s procesiou (na sviatok P. Márie 15. augusta) vždy chodievalo v sprievode hudby. Na požiadanie občanov hudba hrávala aj na pohreboch, svadbách, na zábavách, cez fašiangy a pod. Pri zakladaní hudby si členovia sľúbili, že keď niektorému členovi hudby zomrie manželka, rodičia alebo blízki príbuzní, hudba pôjde hrať na pohreb zadarmo. Platilo to rovnako aj pri úmrtí člena kapely.
V predvečer 1. mája hudba vyhrávala pri stavaní mája v dedine, zúčastňovala sa aj na prvomájových oslavách v Trnave. Po návrate domov neúnavne vyhrávala po dedine, muzikanti neobišli nijaký dom. Telocvičná jednota Orol v tom čase často uskutočňovala výlety do okolitých obcí, kde dorastenci predvádzali rôzne hromadné cvičenia. Dychovka na nich nechýbala. V roku 1933 sa zúčastnila na Pribinových oslavách v Nitre, v konkurencii tam zožala pekný úspech.  V Novom Meste n. Váhom hrala na orolskom zlete (asi v roku 1935), kde bol prítomný aj Andrej Hlinka. Každý člen hudby si z vlastných prostriedkov kúpil orolskú uniformu, na miestne orolské zlety chodili hrávať do širokého okolia. Hudba hrala aj na oslavách narodenín Mikuláša Schneidra Trnavského v Trnave pred jeho domom, on sám dirigoval. Stalo sa tak pri príležitosti 700. výročia mesta Trnavy (1938). Je dosť pravdepodobné, že dychovka sa zúčastnila aj 5. júna 1938 na poslednom veľkom autonomistickom zhromaždení v Bratislave, kde P. Hletko predložil Pittsburskú dohodu.  každoročne hrávala v bratislavskom pivovare. Hudba nechýbala na majálesoch na Chrastiach a v Levenej doline. Život  býval veselý a družný. Každú letnú nedeľu sa uskutočnilo nejaké podujatie, kde si ľudia posedeli, podebatovali, no a hudba tam nemohla chýbať! V tom čase totiž neexistovali na dedine iné hudobné telesá, len dychovka,  cigánska muzika, či harmonika (akordeón). Až neskôr sa objavil jazz a iné skupiny. Hudba chodila hrávať na pozvanie aj do okolitých obcí na pohreby. V širokom okolí nijakej  inej dychovej hudby nebolo. Keď  niektorá miestna organizácia usporiadala večierok (športovci, ženy a pod.), do tanca a na počúvanie hrala dychovka. Jedným slovom, pri každej významnej udalosti slávnostnú atmosféru dotvárala  naša dychová hudba.

Niečo o nástrojoch

Niektorí muzikanti zdedili staršie nástroje, ktoré boli majetkom dychovej hudby. Niektorí hudobníci si postupne kupovali svoje vlastné nástroje, ale kúpili sa aj nástroje z fondu dychovej hudby. V roku 1990 sa Dychová hudba presťahovala do miestnosti v areáli obecného úradu. Stará miestnosť už dávno nebola vhodná na cvičenie, pretože dychová hudba sa veľmi rozrástla. Vďaka obecnému úradu sme získali peknú miestnosť s potrebným zariadením, neskôr i plynofikovanú. Po rozpade dychovej hudby Pozemstavanka v roku 1992 sme pre muzikantov odkúpili kroje. Pretože ich nebolo veľa, bolo potrebné ďalšie kroje šiť a upravovať.