PAMIATKY V OBCI

BAROKOVÝ KAŠTIEĽ

Barokový kaštieľ bol postavený v polovici l8. storočia. Z pôvodného anglického parku sa zachovalo niekoľko platanov, briez a javorov. V súčasnosti je využívaný ako Reedukačný domov pre mládež.


RENESANČNÝ KAŠTIEĽ

Renesančný kaštieľ – jeho stavba sa pripisuje rodine Motešických. K presnému datovaniu kaštieľa napomáha kartuša na komíne s údajmi 5. 8. 1685(výstavba) a15. 8. 1792 (rekonštrukcia). V roku 1846 ho získal knieža Alfréd Windischgrätz a po roku 1919 František Černušek. V jeho držbe zostal až do 50-tych rokov.


VODNÁ PRIEPASŤ

priepast1Vodná priepasť sa nachádza priamo v kameňolome Trstín. Po objavení dňa 31.03.1964, pracovníkmi kameňolomu boli požiadaní miestni jaskyniari pod vedením P. Nemčeka preskúmať lokalitu. V roku 1967 na lokalitu prichádza Dr. A. Droppa, jaskyňu zameriava na účely hydrogeologického výskumu. Neskôr je vchod do jaskyne v rámci ďalšej ťažby prikrytý mrežou a zasypaný.
priepast2Priepasť sa nachádza na tektonickej poruche, ktorá sa tiahne v smere SV-JZ a má sklon 80stupňov na JZ. Šírka pukliny vo vchode je len 40 cm, no postupne sa zväčšuje a na dne v hĺbke 36 m dosahuje šírku 1,5 m. Dno vstupnej pukliny vypĺňa podzemné jazero (dĺžka 10 m, hĺbka 3 m). Rozšírená puklina pokračuje na obidve strany. Smerom na SV sa zjavuje nad jazerom naváľaná sutina v dĺžke 7 m. Za ňou vypĺňa dno pukliny opäť podzemné jazero dlhé 50 m. Šírka pukliny a teda i jazera sa pohybuje od 1,3 do 1,7 m. Hĺbku jazera miestami zmenšujú balvany, ktoré sa zrútili na dno priepasti z hornej časti pukliny. Najväčšia hĺbka a to 7 m bola nameraná pod bodom č. 8. Na severovýchode uzatvára koniec jazera ostrohranná sutina s balvanmi, ktoré vypĺňajú celý profil pukliny a znemožňujú ďalší prechod.

9. Trstinska_vodna_priepast (1)Zrútené balvany vypĺňajú dno pukliny aj smerom na JZ od vstupného jazera a to v dĺžke 35 m. Šírka pukliny sa tu pohybuje od 1,3 do 4 m. Za nakopenými balvanmi pokračuje zasa podzemné jazero viditeľné v dĺžke 7m. Následkom sťaženého prístupu nemohlo byť zamerané. Steny puklinovej priepastí sú pokryté vyzrážaným vápencom hroznových tvarov, čo poukazuje na skutočnosť, že kedysi bola puklina vyplnená vodou do väčšej výšky, ako je dnes. Po klesnutí hladiny sa utvorili na niektorých miestach aj kvapľové náteky. Typických stalktitov, alebo stalagmitov vo Vodnej priepasti niet. Vodná priepasť je výsledkom korozívnej činnosti presakujúcich atmosferických vôd, ktoré sledovali spomenutú tektonickú poruchu a v priebehu pleistocénu ju rozšírili na terajšie rozmery. Vplyvom tektonických pohybov sa zo stien priepasti rúcali na dno skaly, a to tiež prispelo k jej rozšíreniu. Otázku pôvodu vody na dne Vodnej priepasti vyriešili v roku 1968 pracovníci hydrogeologického oddelenia GÚ DŠ v Bratislave. Jazerné vody sú podľa ich zistení atmosferického pôvodu, no dopĺňa ich aj prítok podzemných vod z iných miest. Keďže dno vodnej priepasť leží pod úrovňou okolitých povrchových tokov (Rakové, Trnava), možno predpokladať, že časť ich vôd sa neznámymi podzemnými cestami dostáva aj na dno priepasti.


PARNÝ RUŠEŇ

rusenIde o parný rušeň Orenstein a Koppel 7260/1915. Jedná o Orenstein a Koppel dvojnápravový o výkone 20PS ktorý sa používal na stavebných dráhach, ale postupne ho používali aj cukrovary, ktorých dráhy nemali veľké prevýšenia (Trnava, Břeclav). Gróf Pálfy v roku 1915 kúpil prostredníctvom firmy v Königsbergu (Kaliningrad) dve dvojnápravové lokomotívy O&K výrobných čísel 7259 a 7260.
O&K 7260 pravdepodobne od začiatku prevádzkoval na dráhe do vápenky Buková. O&K 7259 prevádzkoval na Lesnej Železnici a na posune v závode. Nakoľko sa na LŽ neosvedčila (malá hmotnosť a výkon, veľký nápravový tlak) tak na posun Pálfy zakúpil motorové lokomotívy Deutz, tak v roku 1920 predal O&K 7259 do Duchcova.

Pálfy nikdy nebol majoritný vlastník celej vápenky. Firma sídlila v Naháči. V 20.rokoch sa dostala do finančných problémov a vtedy ju kúpil Trnavský cukrovar. Ten ju vlastnil až do 60.rokov keď vápenku prebral podnik Slovenské kameňolomy Liptovský sv. Mikuláš. Slovenské kameňolomy zrušili dráhu a O&K 7260 stála dlhý čas bez ojníc v Trstíne na výsypke štrku z toho to obdobia je aj už spomínaná fotografia. Len tam ostala manipulačná koľaj na ktorej jazdila lokomotíva motorová BNE. V 60.rokoch parnú lokomotívu rozpálili v Trstíne, priamo na koľajisku. K tejto lokomotíve neexistuje potvrdzujúci doklad o výrobnom čísle, a ak sa niekde nachádza výrobne číslo k O&K 7260 tak je to v okolí Trstína.