OSOBNOSTI A RODÁCI

OSOBNOSTI PÔSOBIACE V OBCI

Martin Kollár (13.10.1853 Čáry – 26.1.1919 Trstín)
mkollarOtec Ján Kollár a matka Anna rod. Vizváryová; pseudonym: Bielorský, Čáran, Čarda rím. kat. kňaz, národno-kultúrny pracovník redaktor, prekladateľ, poslanec uhorského snemu. V Trstíne prežil 30 rokov činorodej pastoračnej a osvetovej práce. Ľudovú školu navštevoval v Banskej Bystrici, študoval na gymnáziu v Levoči, v Bratislave, v Trnave, v Skalici a i., teológiu v Banskej Bystrici v Ostrihome, 1879 vysvätený za kňaza. Organizátor slov národného hnutia, prívrženec myšlienky čes.-slov. vzájomnosti. Poslanec uh. snemu. Správca Spolku sv. Vojtecha.

Redaktor a vydavateľ Katolíckych novín, redigoval kalendár Pútnik svätovojtešský, zostavil a vydal almanach Záhradka, v ktorom okrem neho publikovali –> F.V Sasinek, J. Škultéty, –> J.G. Tajovský, a i. Zostavovateľ nenotovaných kat. modlitebných spevníkov. Náboženskú literatúru prekladal z nem., maď., a franc. jazyka.

kollar_tabulaDielo a pôsobenie Martina Kollára v prospech viery a slovenského národa je hodné úcty a obdivu. Napísal 19 kníh, zostavil alebo upravil 9 titulov, preložil 15, redigoval a vydal 17 titulov /u 7 bol autorom, 7 redaktorom/. Prispieval do pamätníkov, časopisov, novín, zborníkov a kalendárov – 141 príspevkov v Katolíckych novinách, 103 v Pútniku svätovojtešskom, a v mnohých iných. Prekladal z češtiny, francúzštiny, latiny, maďarčiny, maloruštiny, nemčiny, poľštiny, slovinčiny.
Pri príležitosti 150. výročia narodenia bol vydaný Zborník z vedeckého seminára uskutočneného na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave dňa 6. novembra 2003 /2005/.

Citát z reči prednesenej v maďarskom jazyku na uhorskom sneme dňa 16. 4. 1902 /nedatovaný koncept sa nachádza v Archíve Spolku sv. Vojtecha/, kde sa vyjadruje k všetkým otázkam týkajúcich sa slovenského ľudu – pamätné slová Martina Kollára –Akože mám vyučovať ľud slovenský, jestli nie po slovensky? Keď vyučujem slovenský ľud slovom i písmom slovenským, či tým zrádzam vlasť svoju? Tomuto som zasvätil život, lebo som videl, že každý zanedbáva ľud slovenský…


Jozef Karol Viktorín

Rím.- kat. kňaz, literárny organizátor, vydavateľ, publicista štúrovského a matičného obdobia.


Jozef Novák

jnovakRím.- kat. kňaz, národno-kultúrny pracovník. Za kňaza bol vysvätený v roku 1904 v Ostrihome. Pôsobil ako kaplán v Ersékvadkerte, Skalici, Podolí a Trstíne. Neskôr sa stal farárom v Šamoríne. Zaujímal sa o slovenskú kultúru, reč, folklór. V Skalici sa podieľal na tvorbe a propagácii slovenských „Katolíckych novín“ vo funkcii tajomníka. V období maďarizácie jeho národnobuditeľské snahy vyvolali nevôľu vo vyšších cirkevných kruhoch lojálnych Rakúsko-Uhorskej monarchii. Zo Skalice bol preložený do Nádaša (Trstína), neskôr do Šamorína. Tu u neho prepukla tuberkulóza, a tak bol dočasne penzionovaný. V septembri 1912 ho preložili na faru do obce Čajkov v Levickom okrese. Naďalej propagoval slovenskú tlač a neprestával bojovať proti maďarizačným snahám v školstve, cirkvi a vo verejnom živote. Pochovaný je na cintoríne v Čajkove.


oskoludaOto Školuda (02.09.1926 Špačince – 15.08.1997 Trstín)
Kňaz – ord. 18.10.1951; kap. 1951 Krakovany, 1952 Ba-Nové Mesto, 1958 Holíč, 1959 Zlaté Moravce, 1961 Trnava-sv.Mikuláš; adm. 1962 Horné Orešany, 1964 Ludanice, 1974 Veľké Leváre; a/f. 1983 Trstín; + 15.8.1997. Miesto posledného odpočinku – Cífer.


vdp. Mgr. Jozef Gallovič (26.4.1961 Spišská Sobota – )

farnost_jozef_gallovicKord. 26.8.1987 mimo pastorácie; 1990 kaplán Krupina; 1991 farár Sebedražie; 1992 farár Krupina; 1995 Sankt-Peterburg (Rusko)profesor morálnej teológie; 1997 farár Veľké Uherce; 1999 Sankt-Peterburg (Rusko)profesor morálnej teológie; 2000 farár Irkutsk (Rusko); 2001 farár Badín; 2005 farár Šaľa-Veča; 1.7.2010 – 30.6.2014  farár Trstín; 2014 dekan – farár Piešťany.

SLÁVNI RODÁCI

lazikMons. ThDr. Ambróz Lazík
lazik_tabula(7.12.1897 ako druhé dieťa Jozefa a Márie, rodenej Hrabovcovej, 8. 12. pokrstený miestnym farárom Martinom Kollárom – 20.4.1969) – biskup, apoštolský administrátor trnavský. Bol vysvätený 14. augusta 1949. Svojou diplomaciou prispel k úprave pomerov medzi cirkvou a štátom. 7. decembra 1997 – odhalená pamätná tabuľa na rodnom dome s č. 111 Jozef Haľko „AVE CRUX“ – Život a dielo biskupa Ambróza Lazíka vydal Spolok svätého Vojtecha v Trnave. 9. decembra 2006 sa uskutočnila prezentácia knihy.


lsuchanDon Ľudovít Suchán
(25.8.1921– 5.1.2005) salezián, 50 rokov misionár v Japonsku. Písal hexametre (zbierka „Posledný makovník“). Meno Ľudovíta Suchána SDB je pre niekoho možno neznáme, ale pre mnohých ľudí v Japonsku či na Slovensku symbolizuje neúnavnú misijnú prácu, dobrotu, láskavosť a v neposlednom rade hrdosť na svoju krajinu, ktorá naňho v minulosti často zabúdala. Československá socialistická republika mu odobrala možnosť vlastniť československý cestovný pas. Po internovaní rehoľníkov v 50. rokoch 20. storočia totiž ušiel z internačného tábora v Podolínci a cez rieku Moravu prešiel do Rakúska a potom do Talianska. V Turíne vyštudoval cirkevné právo na Pápežskej saleziánskej univerzite a dosiahol titul ICLic.
Roku 1954 ho predstavení poslali na misie do Japonska. Po politických zmenách v Československu roku 1989 opäť získal československý a neskôr slovenský pas a mohol cestovať domov. Svoju vlasť navštívil posledný raz roku 2003, keď bola publikovaná jeho zbierka hexametrov Posledný makovník, opisujúca aj jeho zaujímavú cestu loďou z Talianska do Japonska.

ŠPORTOVÉ OSOBNOSTI

František Daniš (5.12.1914-14.9.1992)

Najvýznamnejšou postavou v histórii trstínskeho športu bol František Daniš. Funkciu predsedu TJ Sokol Trstín zastával nepretržite 30 rokov. Bol nielen funkcionárom, ale najmä aktívnym športovcom a v roku 1961 získal titul „Vzorný cvičiteľ“. Pri zrode myšlienky obohatiť trstínsky šport o cezpoľný beh, organizátori tohto podujatia sa rozhodli, aby niesol názov Memoriál Františka Daniša. Prvý ročník cezpoľného behu s traťou dlhou 8090 m sa uskutočnil 4. júna 2000.


Peter Suchán

Medzi najslávnejších trstínskych športovcov sa radí Peter Suchán. Hoci v rokoch 1966-69 začínal svoju športovú kariéru ako boxer Slovana Bratislava, neskôr sa upísal kráľovnej športu – ľahkej atletike. Vypracoval sa medzi popredných vtedajších československých bežcov. Jeho najväčším úspechom bolo 16. miesto na 10 000 m a 18. miesto v maratóne majstrovstvách Európy v roku 1974 v Ríme.
K vrcholovej atletike ho pritiahol legendárny, dnes už nežijúci tréner Dukly Banská Bystrica Róbert Rozim. Ten si ho raz všimol na jedných pretekoch a neskôr získal do Dukly. Peter narukoval do Banskej Bystrice koncom októbra roku 1970.
Postupne sa prepracoval medzi československú bežeckú špičku. Už v roku 1972 zabehol päť kilometrov za 13:40 na Zlatej trete v Ostrave, čo okrem Štefka a Vanka nebehajú žiadni atléti ani dnes. V tých rokoch to bol nejaký čas, lepší ako mával povedzme slávny Emil Zátopek, český atlét 20. storočia. To už je čo povedať. O dva dni neskôr zabehol Peter v Bratislave na Cene Pravdy tri kilometre za rovných osem minút. Kto to dnes behá?
Vrcholom Petrovej kariéry bol však sedemdesiaty štvrtý rok. Majstrovstvá Európy v Ríme. Šestnásty v behu na 10 000 m a osemnásty v maratóne.